Rumanček kamilkový: Poznáte účinky a využitie? Harmanček či kamilky, ktorý názov je vám bližší?

Poznávame ho pod rôznymi synonymami, napríklad ako harmanček, kamilka, kamilky, rumanček/harmanček nemecký a podobne.

Jeho latinský názov je Matricaria recutita, nachádzame ho však aj pod názvami Matricaria chamomilla či Chamomilla recutita. Zaraďujeme ho do čeľade rastlín astrovité (po latinsky Asteraceae).

Starší druhový názov Chamomilla má pôvod v gréčtine. Je odvodený od dvoch gréckych slov Chemos a Melos, čo v preklade znamená niečo ako pri zemi ležiace jablko. Odkazuje to pravdepodobne na nízky vzrast rastliny a vôňu rumančekových kvetov pripomínajúcu jablko.

Novší rodový názov Matricaria má zas pôvod v latinskom slove mater, čo v preklade znamená matka. Pravdepodobne to odkazuje na fakt, že rumanček sa používal na liečbu ženských problémov.

Rumanček pochádza pôvodne z južných a východných častí Európy, a tiež z juhozápadnej Ázie. V súčasnosti je rozšírený takmer po celom svete, okrem spomenutých oblastí Európy a Ázie ho nachádzame aj v severnej Afrike, Severnej a Južnej Amerike či Austrálii.

Rastie na otvorených priestranstvách zvyčajne ako súčasť divých burinových porastov. Najčastejšie ho vídať na poliach, rumoviskách a v blízkosti skládok či okrajov ciest.

V súčasnosti je najväčším producentom rumančekovej biomasy Maďarsko. Okrem toho sa vo veľkej miere pestuje aj v Nemecku, Francúzsku, Rusku, Brazílii či Číne.

Rumanček kamilkový je jednoročná bylina (niekedy aj viacročná). Má tenké vretenovité korene, vzpriamenú a rozkonárenú stonku. Stonka je na povrchu hladká, tesne pod kvetmi môže byť riedko ochlpená. Dorastá do výšky 10 – 60 cm.

Listy sú úzke a dlhé, sú perovito strihané na dve alebo tri časti. Majú dĺžku 3 – 7 cm. Na stonkách sú listy usporiadané striedavo a sú sediace. Sú bez vône.

Kvetné hlávky majú veľkosť 10 – 30 mm. Sú podobné sedmokráskam. Vyrastajú v súkvetiach úbor.

Pozostávajú z rúrkovitých kvetov sfarbených na žlto a sústredených v strede súkvetia, a bielych jazykovitých kvetov na vonkajšej strane. Lôžko kvetu je vypuklé a duté vo vnútri. Vonkajšie biele kvety sú sklonené smerom nadol.

Kvety kvitnú od mája do septembra. Obsahujú éterické oleje, ktoré im dodávajú charakteristickú príjemnú vôňu. Plodom je nažka žlto-hnedého sfarbenia. Rumanček má veľmi dobrú schopnosť reprodukcie.

V otázke rastu alebo pestovania nie je rumanček príliš náročný na podmienky a pôdu. Môže sa pestovať viac-menej na akomkoľvek type pôdy, viac sa mu ale darí v piesočnatej, hlinitej alebo ílovitej pôde. Preferuje pôdu s vyšším obsahom živín a mierne kyslým pH.

Prílišná vlhkosť je pre jeho rast nevhodná, rovnako tak aj pôda s obsahom vápnika.

Ďalšie druhy rumančeka

Pod pojmom rumanček môžeme okrem rumančeka kamilkového rozumieť aj iné veľmi podobné druhy rastlín z čeľade astrovité.

Dvojicu najznámejších druhov z tejto čeľade uzatvára spolu s rumančekom kamilkovým druh s názvom ruman rímsky (po latinsky Anthemis nobilis alebo Chamaemelum nobile), známy aj ako rumanček rímsky alebo rumanček anglický.

Tieto dva druhy sa veľmi často zamieňajú, značne sa však odlišujú v morfológii a aj v chemickom zložení.

Ruman rímsky je trvalá bylina dorastajúca do veľkosti 15 – 30 cm. Má vysoké stonky s ryhovaným povrchom. Listy sú perovité a členité, na stonkách sú usporiadané striedavo. Sú voňavé.

Na konci stoniek vyrastajú kvety v súkvetiach úbor. Pozostávajú z rúrkovitých kvetov sfarbených na žlto, okolo ktorých sú usporiadané biele jazykovité kvety. Kvitnú približne od júna do júla.

Kvety majú sviežu sladkú vôňu a sú väčšie ako kvety rumančeka kamilkového. Od rumančeka kamilkového sa líšia aj tvarom kvetného lôžka. Kým pri rumane je lôžko ploché, pri rumančeku kamilkovom je vypuklé. Plodom je nažka.

Ruman rímsky sa podobne ako rumanček kamilkový často používa na prípravu čajov alebo záparov. Zo všetkých druhov majú práve tieto dva najväčší medicínsky význam a bohatú liečiteľskú históriu.

Z ostatných podobných druhov poznáme napríklad rumanček diskovitý (Matricaria discoidea), ruman roľný (Anthemis arvensis), ruman smradľavý (Anthemis cotula), parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum) alebo rumanovec farbiarsky (Cota tinctoria).

Tieto druhy sa od rumančeka kamilkového líšia najmä vôňou – tá je buď nepríjemná páchnuca alebo žiadna. Taktiež nemajú ani medicínsky význam, niektoré druhy sú dokonca jedovaté.

Druh rumančeka hojne používaného v kozmetickom a parfumovom priemysle najmä vďaka jeho špecifickej vôni je rumanček marocký (Ormenis multicaulis).

Obsahové látky rumančeka

Rumanček kamilkový vykazuje naozaj širokú škálu farmakologických účinkov. Za tieto ale aj mnohé iné účinky sú primárne zodpovedné jeho obsahové látky.

Z celej rastliny sa využívajú predovšetkým a v najväčšej miere kvety rumančeka. V nich bolo identifikovaných až okolo 120 rôznych zložiek.

Prevládajúcimi obsahovými látkami v kvetoch sú éterické/esenciálne oleje (okolo 2 %). Z nich je to najmä α-bisabolol (terpén) a jeho oxidy, nazývané bisabololoxidy (predstavujú ≤78 % celkového množstva), a ďalej tiež azulény.

Z azulénov je to najmä matricín, z ktorého sa pri vysokých teplotách a/alebo v kyslom prostredí formuje chamazulén.

Ďalšími početnými obsahovými látkami v kvetoch rumančeka sú ďalšie druhy terpénov, flavonoidy (najmä apigenín, luteolín, patuletin či kvercetín), kumaríny, fenolové kyseliny, polysacharidy, minerály a stopové prvky.

Z minerálov a stopových prvkov je to hlavne draslík, sodík, vápnik, horčík, zinok, železo a mangán.

Hlavnou bioaktívnou zložkou rumančeka je flavonoid apigenín. Ten sa považuje zároveň za ukazovateľa kvality rumančeka. Na to, aby sa mohol rumanček používať na terapeutické účely, musí obsahovať aspoň 0,25 % apigenínu (je to požiadavka Európskeho liekopisu).

Flavonoidy vo všeobecnosti vykazujú antibakteriálne, antioxidačné, protizápalové či protinádorové účinky. U α-bisabololu boli tiež zistené protizápalové účinky.

Organické kyseliny majú potenciál v liečbe srdcovo-cievnych, imunitných či nádorových ochorení. V prípade éterických olejov sa skúmal aj ich sedatívny a upokojujúci efekt.

Ruman(ček) rímsky obsahuje v porovnaní s rumančekom kamilkovým predovšetkým kyselinu angelikovú a kyselinu tiglovú. Zároveň aj menej chamazulénu.

Kvalitatívne aj kvantitatívne zloženie obsahových látok kvetov rumančeka sa môže značne líšiť medzi geografickými regiónmi, kde rumanček rastie alebo sa pestuje.

Taktiež existujú rozdiely v obsahu látok medzi divo-rastúcimi a pestovanými rastlinami. Obsah účinných látok v kvetoch závisí aj od kultivaru, genetických faktorov a tiež od podmienok ich ďalšieho spracovania po zbere (spôsob sušenia, extrakčné techniky a pod.).

Historické využitie rumančeka

Rumanček patrí medzi najznámejšie rastliny tradičnej medicíny. Už stáročia je cenený najmä kvôli jeho protizápalovým, antioxidačným, hojivým či sťahujúcim účinkom.

Jeho silu a všestrannosť poznali už v starovekom Grécku, Ríme, Egypte či Číne. Využívali ho pri horúčke, žalúdočných ťažkostiach, zápche, kŕčoch, na podporu chuti do jedla, pri zápaloch a infekciách kože, na liečbu rán, zmiernenie opuchov, pri očných zápaloch, močových a ženských problémoch, a tiež ako sedatívum.

V niektorých kultúrach ho dokonca používali pri liečbe závažnejších ťažkostí ako je cukrovka, obličkové kamene, zlomeniny a podobne.

Bol súčasťou aj mnohých náboženských rituálov, ľudia si ho nanášali na telo, vlasy aj oblečenie.

Vykazuje niekoľko kľúčových biologických účinkov a nazývame ho aj hviezdou medzi liečivými rastlinami.

Za svoje účinky rumanček vďačí práve obsahovým látkam, ktorých zloženie je naozaj pestré. Práve obsahové látky sú zodpovedné za jeho:

• protizápalový účinok,
• antioxidačný účinok,
• antibakteriálny účinok,
• analgetický účinok,
• antialergický účinok,
• účinok proti plesniam, parazitom a hmyzu,
• hepatoprotektívny účinok,
• protinádorový účinok,
• a antidiabetický účinok.

Rumanček je oficiálnou terapeutickou drogou zaradenou nielen do Európskeho liekopisu, ale dokonca liekopisu mnohých aj mimoeurópskych krajín.

V súčasnosti sa používa na liečbu rôznych zdravotných problémov týkajúcich sa viacerých telových systémov.

Tráviaci trakt

Rumanček je veľmi účinným prostriedkom na riešenie tráviacich ťažkostí. Pôsobí uvoľňujúco pri kŕčoch brucha, redukuje problémy s trávením, nevoľnosť, plynatosť, hnačku, koliku, podporuje chuť do jedla. Je nápomocný pri vredoch či podráždení tráviaceho traktu.

Ženské problémy

Napomáha pri nepravidelnom menštruačnom cykle, zmierňuje bolesti brucha pri menštruácii a tiež niektoré príznaky predmenštruačného syndrómu.

Nervová sústava

Rumanček pôsobí ako mierne sedatívum. Zmierňuje napätie a stres, pocity úzkosti, napomáha zlepšiť kvalitu spánku a eliminovať spánkové problémy či výskyt nočných môr.

Dýchacia sústava

Jedným zo spôsobov využitia rumančeka je okrem jeho konzumácie aj inhalácia. Inhalovanie pary s extraktom rumančeka napomáha zmierňovať príznaky nádchy, pomáha pri zápaloch dýchacích ciest, hltanu a hrtanu.

Ďalšie účinky

Rumanček podporuje imunitný systém, čím napomáha organizmu bojovať proti infekciám. Sú popísané jeho priaznivé účinky pri bolestiach chrbta, artritíde alebo preležaninách. Taktiež pri bolestiach hlavy a migréne.

Ďalej reguluje hladinu cukru v krvi, čo môže byť nápomocné pre pacientov s cukrovkou. Má tiež ochranné účinky na pečeň, pľúca, obličky a srdcovo-cievny systém.

Esenciálne oleje z rumančeka sa využívajú taktiež v aromaterapii. Ich inhalácia sa odporúča na zmiernenie symptómov úzkosti či stresu.

Rumanček nemusí mať len podobu čaju

Konzumácia rumančeka kamilkového je vo všeobecnosti považovaná za bezpečnú. Svedčia o tom mnohé štúdie a aj dlhé roky až stáročia jeho používania medzi ľuďmi, či už na vnútorné alebo vonkajšie účely.

Na konzumáciu sú určené predovšetkým kvety rumančeka. Biologicky aktívne látky sú v hojnom množstve prítomné v čerstvých ale aj sušených kvetoch.

Najčastejšie sa z nich pripravuje čaj. Mnohé obsahové látky prítomné v kvetoch sú rozpustné vo vode, preto má rumanček vo forme čaju dobré terapeutické účinky. Do čaju sa dostáva približne 10 – 15 % éterických olejov prítomných v kvetoch.

Rumančekový čaj má príjemnú vôňu a mierne sladkú chuť.

Rumanček sa ďalej využíva aj na prípravu piva. V tomto prípade sa nepoužívajú len kvety, ale celá rastlina. Tá dodáva nápoju žiadanú horkú chuť.

Okrem čaju alebo iných nápojov sa môžu z rumančeka pripravovať aj extrakty, tinktúry alebo sa spracováva do podoby prášku, ktorý sa využíva napríklad vo výživových doplnkoch (plní sa do kapsúl).

Využíva sa tiež v niektorých potravinách na dodanie farby, vône alebo na korekciu chuti (pečivo, sladkosti, nápoje). Svoje miesto si rumanček našiel aj v homeopatii.

Je cennou a účinnou zložkou kozmetických a farmaceutických produktov určených na vonkajšie použitie.

Pôsobí antibakteriálne, protizápalovo, má účinky proti poteniu, pôsobí ako repelent, zjemňuje a upokojuje pokožku.

Býva súčasťou krémov a mastí, mydiel, čistiacich prostriedkov, pleťových vôd, ústnych vôd a výplachov, zubných pást, kúpeľov, masážnych olejov, dezodorantov či vlasových produktov.

V produktoch sa môže využívať aj ako farbivo, aromatizujúca zložka či prostriedok na zosvetlenie vlasov. Taktiež býva častou aromatickou prísadou v parfumoch.

Terapeutické účinky rumančeka sa opäť dajú uplatniť pri rôznych externých telových systémoch.

Použitie na kožu a sliznice – rumanček sa používa na liečbu infekcií, zápalov, podráždenia a poškodenia kože a slizníc. Je účinný tiež pri opuchoch kože a slizníc, popáleninách alebo omrzlinách.

Na pokožku pôsobí hydratačne, zlepšuje jej elasticitu a zmierňuje citlivosť.

Podporuje hojenie rán, lieči ekzémy, akné, vredy a afty. Využiť sa môže pri plienkovej dermatitíde, popraskaných bradavkách, ovčích kiahňach, hemoroidoch, ochoreniach či zápaloch v oblasti konečníka alebo genitálií.

Použitie v ústnej dutine – infekcie a zápaly v ústnej dutine a hrdle, zápaly a krvácanie ďasien, bolesti zubov.

Použitie na oči a uši – infekcie a zápaly očí a uší, zápal spojoviek.

Spájajú sa s rumančekom riziká?

Napriek faktu, že rumanček má prírodný pôvod, s jeho konzumáciou alebo vonkajším používaním môžu súvisieť určité riziká.

Jedným z týchto rizík je výskyt alergickej reakcie. Alergia sa najčastejšie sa prejavuje kontaktnou dermatitídou alebo podráždením očí.

Pozor treba dávať pri špecifických prejavoch ako je výrazný opuch jazyka či hrdla spôsobujúci až problémy s dýchaním. Ide o závažnú anafylaktickú reakciu, ktorá vyžaduje podanie adrenalínu alebo lekársku pomoc.

Na rozvoj alergickej reakcie sú náchylnejší ľudia, u ktorých je známa a potvrdená alergia na ambróziu, palinu alebo chryzantémy (hovoríme o tzv. skríženej reakcii).

Užívanie nadmerne vysokých dávok rumančeka môže spôsobiť tráviace ťažkosti, nevoľnosť a vracanie. Môže mať tiež nepriaznivý vplyv na plod u tehotných žien a na menštruačný cyklus žien.

Obsahové látky rumančeka môžu tiež interagovať s niektorými liekmi, napríklad s liekmi na riedenie krvi (warfarín a pod.), s liekmi obsahujúcimi kyselinu acetylsalicylovú alebo s nesteroidovými protizápalovými liekmi (ibuprofén a pod.).

Opatrnosť je tiež potrebná v prípade, ak užívate lieky tlmiace centrálnu nervovú sústavu (sedatíva, antidepresíva a pod.). Rumanček môže zvyšovať tlmivý účinok týchto liekov.

Bezpečnosť používania rumančeka nebola hodnotená u detí, tehotných a dojčiacich žien, ani u pacientov s poruchami pečene a obličiek. V týchto prípadoch konzultuje bezpečnosť užívania rumančeka so svojím lekárom.

Zbierajú sa plne vykvitnuté kvety, ktoré v tomto stave obsahujú najviac éterických olejov. Obsah éterických olejov sa v priebehu kvitnutia postupne zvyšuje. Maximum dosahuje vtedy, keď sú biele jazykovité kvety vo vodorovnej polohe alebo už smerujú mierne nadol.

Obsah éterických olejov v kvetoch je najdôležitejším kvalitatívnym znakom rumančeka.

Výber vhodného termínu zberu je preto veľmi dôležitý, aby nedochádzalo k odkvitaniu. Kvetné úbory sa zbierajú celé, častokrát aj s približne 10 mm stonkou.

Zber môže byť vykonávaný ručne, tzn. kvety sa trhajú prstami, prípadne sa využívajú jednoduché zariadenia (hrebene, hrebeňové lopatky, česacie nástroje a pod.). Tento spôsob sa používa zvyčajne pri zbere divoko-rastúceho rumančeka alebo pri pestovaní menších množstiev tejto byliny.

Pri zbere rumančeka pestovaného na veľkých plochách sa už využívajú mechanické stroje, ktoré buď osekávajú len kvetné hlavičky alebo zbierajú celé rastliny aj so stonkami.

Kľúčovým krokom pre zachovanie kvality je následná šetrná manipulácia so zozbieraným rumančekom. Zozbierané kvety sa ľahko drobia a zaparujú. Pri zbere a následnej manipulácii sa nesmú stláčať a pučiť, ukladajú sa do vrstiev s výškou maximálne 10 cm.

Najneskôr do 2 hodín sa musia zozbierané kvety začať sušiť. Ak to nie je možné, musia sa pravidelne presýpať a tým prevzdušňovať.

Procesu sušenia veľmi často predchádza proces triedenia, kedy sa zo zozbieranej masy vytriedia stonky.

Sušenie môže prebiehať na slnku prípadne v tieni (trvá cca 14 dní), rýchlejší spôsob je sušenie v sušičkách. Teplota pri sušení by nemala presahovať 35 °C.

Usušené kvety sú krehké, rozpadajú sa. Uchovávame ich v dobre uzatvorených suchých nádobách. Je potrebné ich chrániť pred svetlom a vlhkosťou.

Ak kvety nie sú určené na sušenie, po zbere sa v čerstvom stave ďalej spracovávajú napríklad do podoby extraktov, tinktúr a pod.

Zaujímavosť: Rumanček patrí medzi jedny z najstarších a najpoužívanejších liečivých bylín na svete. Má naozaj znamenitý farmakologický význam. Je veľkým pomocníkom pri kožných problémoch, tráviacich ťažkostiach či poruchách spánku.