Bolesť ramena: Aké sú všetky možné príčiny? Čo pomáha a ako ju liečiť?

Aká sú možné príčiny bolesti ramena, ako prebieha diagnostika a mnoho iného sa dozviete pokračovaním v článku.

Anatómia ramenného kĺbu v skratke

Pre pochopenie primárnej problematiky bolesti ramena je vhodné poznať minimálne anatomické základy.

Ramenný kĺb je zložený z troch kostí – ramenná (pažná) kosť, lopatka a kľúčna kosť. Ramenná kosť má na svojom konci guľovitý tvar - hlavicu, ktorou zapadá do priehlbiny výbežku na kosti lopatky.

Z kosti lopatky vybieha zadný hrebeň nazývaný spina scapulae, predný výbežok Coracoideus a nadramenný výbežok Acromion, ktorý je v rámci vzniku porúch ramena významný.

Okolo ramenného kĺbu je množstvo väzov – ligamentov, ktoré zaisťujú stabilitu danej oblasti.

Vakovité mäkké štruktúry nachádzajúce sa medzi jednotlivým štruktúrami, burzy, napomáhajú prirodzenému kĺzaniu a pohybu medzi jednotlivými zložkami ramena.

Do ramenného kĺbu zasahuje veľké množstvo svalov z oblasti krčno-hrudnej chrbtice, hrudníka i samotnej hornej končatiny (biceps, triceps..)

Svaly ramena tvorí najmä skupina svalov nazývaná rotátorová manžeta. Tvorí ju musculus supraspinatus. mus. infraspinatus, mus. subscapularis a musculus terres minor.  

Anatomicky zastrešujú najväčšiu časť ramenného kĺbu a majú významnú úlohu pri väčšine pohybov ramena.

Etiológia vzniku bolesti ramena

Vzhľadom na anatomickú zložitosť ramenného kĺbu a na množstvo svalových skupín zasahujúcich do funkcie ramena, je etiológia vzniku bolesti rôznorodá a viacfaktorová.

Poruchy v ramene je možné rozdeliť na funkčné poruchy a štrukturálne (organické). Pri funkčných sa jedná najmä o poruchu stability a funkcie v dôsledku zmeny mäkkých štruktúr (svaly, fascie, väzy..).

Štrukturálne poruchy sú zase spôsobené určitým organickým patologickým nálezom v zmysle degeneratívnej procesu artrózy, zlomeniny či nervovej poruchy.

Funkčná porucha môže prechádzať do štrukturálnej poruchy.

Funkčné poruchy ramena

Nakoľko sa funkčné poruchy týkajú mäkkých štruktúr, ich množstvo je naozaj rozsiahle. Nižšie sú vypísané najčastejšie poruchy a diagnózy týkajúce sa oblasti ramena.

Svalová nerovnováha

Svalová dysbalancia znamená nerovnováhu stavu svalstva. Jedna svalová skupina je oslabená, pričom druhá blízka svalová skupina je naopak preťažená a prípadne skrátená s výskytom spazmov (stuhnutých svalových vlákien).

Oslabenie medzilopatkových svalov spolu s preťaženými skrátenými hornými vláknami trapézového svalu a skráteným prsným svalstvom spôsobujú v oblasti ramenného pletenca svalovú dysbalanciu nazývanú horný skrížený syndróm.

Svalová dysbalancia vytvárajúca predsunuté držanie hlavy a ramien negatívne ovplyvňuje samotnú dynamiku krčnej chrbtice, ramenného kĺbu a samotnú polohu lopatky.

Svalové skrátenie

Svalové skrátenie je stav, kedy dôjde ku skráteniu elastickej zložky svalu tzv. väziva a to z najrôznejších príčin. ň

Najčastejšou príčinou je však časté preťažovanie svalu cvičením bez dostatku kompenzácie, pričom sa reflexne skráti.

Sval po skrátení neumožňuje kĺbu plný fyziologický rozsah pohybu. Skrátenie svalu či svalovej skupiny môže spôsobovať svalovú nerovnováhu, nadmerný ťah, nestabilitu a bolesť.

Hypermobilita a hypomobilita

Zvýšený rozsah pohybu nad fyziologickú mieru pri aktívnom i pasívnom pohybe označujeme za hypermobilitu.

Pri lokálnej hypomobilite určitého segmentu často nastáva kompenzačný mechanizmus, ktorý nahradí nedostatočný pohyb v inom segmente hypermobilitou. Príliš veľká laxita väzov môže zapríčiniť zníženie stability danej oblasti.

Obmedzenie rozsahu pohybu (hypomobilita) v kĺbe dochádza najčastejšie na podklade štyroch príčin: štrukturálne poruchy v kĺbe, retrakcia puzdra kĺbu (dlhodobá imobilizacia, kapsulidída..), patologické zmeny na svaloch (oslabenie, svalové skrátenie) či funkčné poruchy kĺbu (blokády kĺbu).

Scapula alata – odstáta lopatka

Vnútorná hrana kosti lopatky je uložená rovnobežne s priebehom chrbtice. Sval mus. serratus anterior pracuje pri upažovaní ramena a fixuje lopatku k zadnému hrudníku. Pri jeho oslabení či dysfunkcii sa mediálny okraj lopatky odchlipuje od zadnej steny hrudníku.

Tento stav nazývame odborne scapula alata alebo odstáta krídlovitá lopatka. Dochádza k zmene stability a mobility lopatky, ktorá ovplyvňuje ramenný kĺb.

Syndróm zamrznutého ramena

Syndróm zamrznutého ramena, odborne nazývaný adhezívna kapsulitída, je porucha ramenného kĺbu charakteristická stuhnutím a obmedzeným pohybom. Typicky sa rozvíja postupne počas stavov, keď je pohyb ramena dlhší čas obmedzený.

Príčinou taktiež môže byť spazmus svalu mus.subscapularis, ktorý obmedzuje pohyb ramena a paže. Dôsledkom stuhnutia a zhrubnutia kĺbového puzdra dochádza k obmedzeniu pohyblivosti v danom kĺbe.

V okolí šliach a šľachových úponov postupne dochádza k prestupe soli vápnika a môžu vznikať usadeniny.

Štrukturálne poruchy ramena

K etiológii vzniku štrukturálnych organických ochorení ramenného kĺbu patria najmä mechanické poškodenia (zlomeniny, luxácie), zápalové procesy, nervové poruchy a degeneratívne ochorenia (artróza).

Artróza ramenného kĺbu

Príčinou bolesti ramena a jeho zníženej pohyblivosti môžu byť aj postupné degeneratívne zmeny na chrupavkách kostiach ramenného kĺbu.

Najčastejšie ide o artrózu (osteoartritídu), pričom dochádza k zúženiu a slabnutiu tkaniva chrupaviek s prípadnou tvorbou osteofytov – kostných deformít. Ochorenie sa spája s vyšším vekom a opotrebovaním kĺbov.

Prejavom artrózy je najmä bolesť v kĺbe a pocit stuhlosti.

Luxácia, subluxácia a zlomenina

Zlomenina či vykĺbenie spôsobuje instabilitu a bolesť ramenného kĺbu. Najčastejšou príčinou vzniku zlomeniny a vykĺbenia je pád a silný náraz. Časté zlomeniny sú zlomeniny kľúčnej kosti a ramennej pažnej kosti.

Vykĺbenie ramena, luxácia, je stav kde hlavica ramennej kosti opustí kĺbovú jamku a ostáva v nesprávnej polohe. Ak dôjde k čiastočnému posunu hlavice z jamky a následnému návratu do kĺbu, jedná sa o  subluxáciu – čiastočné vykĺbenie.

Zlomenina a vykĺbenia ramena môže poraniť mäkké tkanivá v blízkosti ramenného kĺba a spôsobiť tak pridružené komplikácie.

Impigement syndróm

Impingement syndróm je bolestivý stav ramenného kĺbu spôsobený iritáciou a zápalovou reakciou synoviálneho vačku (burza) pod lopatkovým výbežkom akromionom. 

Ak dochádza k postupnému zužovaniu priestoru medzi kostným akromionom a hlavicou ramennej kosti, vzniká bolesť. Laicky je Impigement syndróm nazývaný aj ako úžinový syndróm.

Bolesť sa vyskytuje pri pohybe aj v kľude. Nočná bolesť a nemožnosť spánku na postihnutej stane je častým sprievodným javom Impigement syndrómu.

Funkčné poruchy vedúce k úžinovému syndrómu je svalová nerovnováha, protrakcia ramien, spazmus hlavy bicepsu a porucha svalovej koordinácie.

Medzi príčiny anatomického charakteru je radený najmä hákovitý typ výbežku akromionu a degeneratívne zmeny na rotátorovej manžete.

Tenditída

Zápal šliach (väzivových úponov) svalov je odborne nazývaný tenditída.

V rámci ramenného kĺbu dochádza k ukladaniu vápenatých soli do oblasti rotátorovej manžety, kde vplyvom chronického útlaku dochádza ku zamedzeniu prítoku krvi a prekrvenia danej oblasti.

Klinický obraz sa podobá Impigement syndrómu. Dochádza k obmedzeniu aktívneho pohybu a bolesti ramenného kĺbu.

Burzitída

Pomerne častou príčinou bolestí v ramennom kĺbe je zápal mazového synoviálneho vačku – burzy. Pri preťažení svalov a šliach v dôsledku opakovania pohybov a preťaženia, môže dôjsť k vzniku zápalového procesu synoviálnych búrz. Možná príčina vzniku je i náraz.

Burzitída sa prejavuje najmä opuchom, zvýšením lokálnej teploty, stuhnutosťou kĺbov a bolesťou pri pohybe.

Poškodenie svalstva rotátorovej manžety

Najčastejšou príčinou bolesti ramena je zápal alebo natrhnutie v svalových rotátoroch ramenného kĺbu. Natrhnutie a poškodenie svalového vlákna sa prejavuje bolesťou, obmedzenou hybnosťou až stratou svalovej sily.

Príčina vzniku úzko súvisí s Impigement syndrómom, degeneráciou úponovej šľachy, častým preťažovaním svalstva, čo má za následok chronickú ruptúru. Akútna ruptúra svalstva vzniká najmä pri úrazoch a mechanickom poškodení.

Poškodenie hlavy bicepsu

Tendinóza – zápal šľachy dlhej hlavy bicepsu vykazuje bolestivosť pri predpažení v ramene a ohnutí v lakti. Na ultrazvuku je viditeľný opuch a sinovitída úponovej šľachy bicepsu.

Postihnutie vzniká najčastejšie pri nadmernom preťažovaní (šport, práca), kedy je pozícia hornej končatiny v predpažení ramennom kĺbe a súčasnom ohnutí v lakťovom kĺbe.

K ruptúre bicepsu dochádza najmä pri dvíhaní ťažkého bremena, pričom vzniká poškodenie a odtrhnutie šľachových úponov od ramenného kĺbu. Sval častokrát pred úrazom býva chronicky preťažovaný a degenerovaný.

Dvojhlavý sval sa môže poškodiť v mieste úponu i v stredovej časti vláken. Dochádza k oslabeniu svalovej sily, bolesti a opuchu postihnutej oblasti.

Nervová porucha – útlak nervu

Vekom, degeneratívny procesom či zranením môže dôjsť k narušeniu stavcov a medzistavcových platničiek v krčnom segmente. Dôsledkom čoho sa môže byť útlak na krčné nervy smerujúce do oblasti ramena a celej hornej končatiny.

Pri útlaku nervov človek pociťuje svalovú slabosť, znecitlivenie či brnenie ramena i končatiny a vystreľovanie bolesti do ruky.

Diagnostika poruchy ramenného kĺbu

Diagnostika ramenného kĺbu spočíva najmä v komplexnom vyšetrení ortopédom, fyziatrom, prípadne neurológom. Cieľom lekára je nájdenie príčiny bolesti a vylúčenie/potvrdenie štrukturálneho problému.

Lekár vyšetrí ramenný kĺb pohľadom, pohmatom a vyskúša stabilitu i mobilitu ramenného kĺbu do všetkých smerov. 

Vyšetrujúci lekár skúša rozsah kĺbu v pasívnom i aktívnom pohybe a odporovými skúškami zisťuje prípadnú bolestivosť prevedenia pohybu.

Vo väčšine prípadov je pacientovi indikované zobrazovacie vyšetrenie, ktoré slúži na detailné zobrazenie vnútorných štruktúr postihnutej oblasti.

Ultrazvuk je využívaný najmä pri poruchovejších poruchách mäkkých štruktúr. RTG vyšetrenie slúži najmä na vyšetrenie a zobrazenie stavu kostného tkaniva.

Počítačová tomografia (CT) a Magnetická rezonancia  (MRI) slúži na zobrazenie mäkkých štruktúr tela – svaly, nervy, väzy.

Ďalším možným diagnostickým postupom je EMG – elektromyografia, ktorá slúži na vyšetrenie svalstva, periférneho nervstva a zhodnotenia nervo-svalovej koordinácie.

Metóda infračervenej termografie zachytáva žiarenie z povrchu organizmu vo forme obrazového záznamu. Pomáha presnejšie určiť typ bolestivej informácie a lokalizáciu zápalového procesu.

Artroskopia je chirurgický i diagnostický zákrok, pri ktorom sa do kĺbu zavádza tenký optický prístroj – artroskop. Ten umožňuje lekárovi zobraziť vnútorné štruktúry ramena na monitore v detailnom rozlíšení.

Možnosti liečby ramenného kĺbu

Presný typ liečby bolesti výlučne závisí na stanovenej príčine.

Liečbu ramenného kĺbu môže byť konzervatívna liečba vo forme fyzioterapie, rehabilitácie a ergonómie pohybu.

Farmakologická liečba spočíva najmä v aplikácii analgetík, chondroprotektív a protizápalových liečiv.

Možnosťou je aj operačná liečba, ktorá je indikovaná najmä pri úrazoch, štrukturálnych poškodeniach a neefektivite konzervatívnej či farmakologickej liečby.

Konzervatívna liečba

Primárnou zložkou je rehabilitácia vo forme cvičenia s fyzioterapeutom, ergonómie každodenného pohybu a aplikácia fyzikálnych metód.

V rámci fyzikálnych metód ramenného kĺbu je možné aplikovať ultrazvuk, elektroterapiu, laser, rázovú vlnu, hydroterapiu či termoterapiu. Voľba závisí od konkrétnej poruchy a cieľu liečby (bolesť, zápal, hojenie..).

V rámci domácich fyzikálnych metód je častá aplikácia teplého alebo studeného obkladu. Teplé obklady sa používajú pri liečbe chronických stavov. Pôsobia myorelaxačne - uvoľnia svaly, zmiernia stuhnutosť a reflexne i bolesť.

Naopak, obklady s ľadom sa využívajú na zníženie opuchu i bolesti v rámci akútneho zápalu a preťaženia, prípadne ako prevencia proti vzniku zápalu. Je však vhodná konzultácia s lekárom.

Fyzioterapia má za cieľ  elimináciu svalových dysbalancií, posilnenie oslabeného a uvoľnenie preťaženého skráteného svalstva, zlepšenie stability i mobility ramena a samotnú úpravu funkčnej poruchy.

Rehabilitačný pracovník využíva prvky jednotlivých terapeutických metód. V rámci ramena je často využívaný aj kinesiotaping – tejpovanie poškodenej oblasti terapeutickou funkčnou páskou s cieľom stabilizácie alebo relaxácie mäkkých štruktúr daného segmentu.

Farmakologická liečba

Pri bolestiach v ramene sa zvyčajne užívajú liečivá na zmiernenie bolesti, opuchu a zápalu. Môže sa jednať o celkové perorálne lieky alebo lokálne krémy na zápal šliach, svalov a kĺbov.

Je možná lokálna aplikácia protizápalových liekov (napríklad kortikosteroidov) vo forme injekcie.

V rámci degeneratívnych ochorení je volená i injekčná aplikácia chondroprotektív (látok podporujúcich a vyživujúcich chrupavku) priamo do kĺbu. Pri bolestivých stavoch môže byť stanovená liečba lokálnymi anestetikami v kombinácii s protizápalovou látkou.

Okrem klasickej medikamentóznej liečby, môžu pacienti s degeneratívnym kĺbovým ochorením skúsiť metódu pomocou lokálnej aplikácie kmeňových buniek. Kmeňové bunky sú súčasťou vlastného organizmu a pre kĺb majú regeneračné a hojivé účinky.

Operačná liečba

Zvolený chirurgický zákrok spočíva v príčine vzniku bolesti a poruchy funkcie kĺbu.

Môže sa jednať o stabilizáciu ramena, šitie ruptúry svalov a väzov, uvoľnenie vápenatých zložiek, dekompresiu, náhradu umelým kĺbom (endoprotéza), uvoľnenie nervových štruktúr a mnohé iné.

Operačná liečba je indikovaná najmä v prípade úrazov a zlomenín, vysokých stupňov osteoartrózy, ruptúr mäkkých štruktúr či nezlepšenia zdravotného stavu pomocou konzervatívnej a farmakologickej liečby.

Rekonvalescencia je individuálna vzhľadom na konkrétny typ zákroku.

Prevencia bolesti ramenného kĺbu

Prevencia k zdravej funkcii ramenného kĺbu spočíva najmä v pravidelnom vhodnom pohybe so správnou technikou, regenerácii a vyhľadaním odbornej pomoci už pri prvých príznakoch poruchy či ochorenia.

Pokiaľ neviete aké správne cviky zvoliť, je vhodné obrátiť sa na fyzioterapeuta, rehabilitačného lekára alebo certifikovaného trénera, ktorý vám odporučí vhodné cvičenie vzhľadom na zdravotný a fyzický stav.

Prevencia ramenného kĺbu:

• Pravidelná a kompenzačná pohybová aktivita
• Strečing skráteného svalstva
• Správne držanie tela a hlavy
• Dostatočná regenerácia
• Dostatočný príjem vitamínov a minerálov
• Kvalitný pravidelný spánok
• Neodkladanie lekára v prípade bolesti