Nešpecifické zápalové ochorenia črevného traktu postihujú prevažne mladých ľudí medzi 20. až 35. rokom života, pričom výskyt ochorenia stále stúpa. Hlavnými predstaviteľmi IBD je Crohnova choroba a Ulcerózna kolitída. Prečo zápaly vznikajú a ako sa prejavujú?
IBD je skratka z anglického výrazu Inflammatory Bowel Disease, čo v preklade znamená nešpecifické (idiopatické) zápalové ochorenia tráviaceho traktu. Ochorenie môže postihovať ktorúkoľvek časť črevného traktu.
Etiológia IBD je pomerne neznáma, no má rôznorodé rizikové faktory vzniku.
Druhy zápalov, príznaky, diagnostika, možnosti liečby, prevencia a mnohé iné zaujímavé informácie sa dočítate pokračovaním v článku.
IBD: Nešpecifické zápaly črevného traktu
IBD zahŕňa idiopatické chronické zápaly čriev. Základné fenotypy sú nazývané ako Crohnova choroba (CD) a Ulcerózna kolitída (UC). V klinickej praxi existuje aj tretí prechodný, no bližšie neurčený typ črevného zápalu.
Výskyt ochorenia stúpa a postihuje najmä jedincov medzi 20. a 35. rokom života. V posledných rokoch sa však IBD vyskytuje aj u detí a starších ľudí.
Približne 10 % prípadov vznikne ešte pred 18. rokom.
Incidencia ochorenia je o niečo málo častejšia u ženského pohlavia. Z geografického pohľadu je výskyt najčastejší v severnej Európe, Veľkej Británii a Severnej Amerike.
Základné delenie IBD:
Ulcerózna kolitída (Ulcerative colitis)
Crohnova choroba (Crohn`s disease)
Ulcerózna kolitída je nešpecifický zápal sliznice hrubého čreva. Ochorenie postihuje hrubé črevo v jeho slizničnej a podslizničnej vrstve. Zápalové zmeny sú lokalizované v oblasti rekta a hrubého čreva.
Crohnova choroba je zápal postihujúci všetky vrstvy črevnej steny. Môže vzniknúť v ktorejkoľvek časť tráviacej rúry, od ústnej dutiny až po konečník, pričom najčastejšie je postihnutá ileo-cekálna oblasť (tenké a hrubé črevo).
Najväčší rozdiel medzi Crohnovou chorobu a Ulceróznou kolitídou je tak lokalizácia zápalu. CD môže postihnúť na rozdiel od UC ktorúkoľvek časť tráviaceho traktu. Jedná sa o autoimunitné ochorenia.
Zápalová reakcia IBD sa stáva chronickou, nakoľko sa v tráviacom trakte „udržuje“ resp. opakuje. Podľa životosprávy a liečby má ochorenie individuálne bezpríznakové, pokojné i zhoršené akútne fázy.
Nešpecifické zápaly čreva tak zahŕňajú 2 rôzne celoživotné ochorenia (UC a CD) charakterizované remisiami (zmierneniami) a relapsami (zhoršeniami) zdravotného stavu.
UC i CD narúšajú fyziologické trávenie a správnu absorpciu (vstrebávanie) živín do organizmu.
IBD: Delenie na Ulcerózna kolitídu a Crohnovu chorobu podľa lokalizácie zápalovej reakcie. Zdroj foto: Getty Images
Príčiny
V súčasnosti nie je príčina vzniku tejto zápalovej reakcie známa.
Jedná sa o vzájomné pôsobenie medzi vrodenými vnútornými a vonkajšími činiteľmi, výsledkom ktorých je samovoľne sa opakujúci zápalový proces.
Ako aj vyplýva z názvu ochorenia, príčina vzniku nie je úplne známa. Výsledky štúdií a výskumov však poukazujú na výskyt rizikových resp. spúšťacích faktorov.
Vnútorný rizikový faktor
Vonkajší rizikový faktor
Vnútorný rizikový faktor
Úlohu hrá genetický faktor a rodinná anamnéza. Význam genetických vplyvov má rodinný výskyt ochorenia (približne 15-krát vyšší výskyt CD u prvostupňových rodinných príbuzných). Úlohu hrá aj združený výskyt IBD súčasne s inými genetickými chorobami.
IBD je prítomné najmä v ekonomicky rozvinutých krajinách. Vysoký hygienický štandard v rozvinutých krajinách v spojení s nevyzretým imunitným systémom čreva tak nedokáže rozpoznávať antigény fyziologickej črevnej flóry a vníma ich naopak ako patogénne.
Patofyziologicky dochádza k chybnej reakcii pri prekladaní antigénu T-lymfocytom. Antigén prekladaný enterocytmi (bunkami črevnej sliznice) vyvoláva zápalovú odpoveď. Laicky sa jedná poruchu regulácie imunitnej odpovede na bežné črevné baktérie.
Vonkajší rizikový faktor
Prekonaniečastých alebo silných črevných infekcií, rôznych gastrointestinálnych ochorení môže u človeka s genetickou predispozíciou viesť k vzniku zápalovej reakcie sliznice črevného traktu.
V súčasnosti je diskutovaný zlý stav bakteriálneho črevného mikrobiómu ako spúšťací faktor IBD.
Ruka v ruka s gastrointestinálnymi ochoreniami je rizikovým faktorom časté užívanie antibiotík a silných protizápalových liekov.
Nevhodná životospráva vo forme chronického stresu, nezdravej nevyváženej stravy a fajčenia sú radené k základným externým rizikovým faktorom.
Stravovanie s nadbytkom jednoduchého rafinovaného cukru, nedostatkom bielkovín a vlákniny zhoršuje zloženie črevnej mikroflóry a zvyšuje tak riziko vzniku zápalu.
Súhrn potencionálnych príčin a spúšťacích faktorov:
Genetická predispozícia
Chybná odpoveď imunitného systému
Prekonávanie črevných infekcií a ochorení
Nerovnováha bakteriálneho mikrobiómu čreva
Nezdravá strava s vysokým obsahom rafinovaného cukru
Časté užívanie antibiotík
Chronický stres
Fajčenie a alkohol
Príznaky
Príznaky zápalového ochorenia čriev zahrňujú v zhoršenej fázy najmä bolesti brucha, kŕče v bruchu, výraznú motilitu čriev, nekomfort pri trávení a hnačku (riedka vodnatá stolica). V akútnej fázy je možná zvýšená telesná teplota či horúčka.
Zo všeobecných príznakov sa jedná o nadmernú únavu, celkovú slabosť a chudnutie – úbytok telesnej hmotnosti v dôsledku hnačiek a malo-absorpcie čreva.
Krvácanie z konečníka, prítomnosť krvi v stolici a hnačky sú častejšie pri ulceróznej kolitíde, pričom pre Crohnovu chorobu je typickejším príznakom práve bolesť brucha. Príznaky sú však podobné.
Možné sú i mimo-črevné prejavy, ktoré sa objavujú o niekoľko rokov neskôr. Príkladom je bolesť kĺbov, artritídy, poškodenie pečene, zápaly očí či kožné prejavy a ochorenia. Je preto nutné pravidelné sledovanie zdravotného stavu lekárom.
Medzi dlhodobé komplikácie zápalových črevných ochorení patrí zvýšené riziko vzniku kolo-rektálneho karcinómu (nádorové ochorenie hrubého čreva).
Súhrn príznakov zápalového ohoreniečriev:
Bolesti brucha
Pocit nafúknutého brucha
Kŕče v bruchu
Problémy s trávením
Hnačka
Nutkania na stolicu
Úbytok na váhe
Prítomnosť hlienu a krvi v stolici
Zvýšená únava
Zvýšená telesná teplota
Diagnostika
Ochorenie diagnostikuje a lieči špecialista gastroenterológ. Diagnostický proces začína základným vyšetrením, posúdením klinických príznakov a odobratím anamnézy pacienta.
Lekár sa zameriava najmä na stravovanie, životosprávu, pridružené ochorenia a rodinnú anamnézu.
Bežné je odobratie vzorky krvi a stolice. Pri ľahkej forme IBD môžu byť základné laboratórne vyšetrenia krvi v norme. Ich význam však spočíva pri vylúčení iných ochorení. Pri rozsiahlejších formách IBD je možné nájsť zmeny aj v krvnom obraze.
Diagnóza sa stanovuje pomocou zobrazovacieho endoskopického vyšetrenia vrátane odberu vzorky sliznice, pri ktorom sa určí presný typ IBD a jeho rozsah (lokalita).
Pri endoskopickom vyšetrení (gastroskopia, kolonoskopia) a prítomnosti IBD je nájdený typický endoskopický obraz črevnej sliznice, ktorá na dotyk krváca a často sú prítomné ulcerácie - vredy.
Možná je indikácia iných zobrazovacích metód, ako je CT (počítačová tomografia) a MRI (magnetická rezonancia).
V rámci rozšírenej diagnózy je dôležité odlíšenie ulceróznej kolitídy a Crohnovej choroby. Z laboratórnych vyšetrení slúžia na odlíšenie najmä krvné testy na vyšetrenie protilátok p-ANCA a ASCA.
Priebeh
Priebeh ochorení približuje opis prejavov v sekcii príznakov.
Prevencia vzniku IBD
V prípade genetickej predispozície a autoimunitného ochorenia nie je prevencia vo väčšine prípadov možná. Avšak externé rizikové faktory je možné eliminovať. Jedná sa práve o životosprávu a spôsob života.
Jedná sa primárne o stravovanie, ktoré by malo byť pravidelné plnohodnotné a vyvážené. Jedálniček s nadbytkom jednoduchého rafinovaného cukru, nedostatkom bielkovín a rozpustnej vlákniny zhoršuje zloženie črevnej mikroflóry a zvyšuje riziko zápalového ochorenia.
Rizikovým faktorom, ako aj u iných ochorení je práve alkohol a fajčenie tabakových výrobkov.
Aj keď to znie ako klišé, každodenný chronický stres je možným spúšťačom mnohých fyzických i psychických ochorení a porúch v organizme. Je preto vhodná regenerácia organizmu, kvalitný spánok a eliminácia stresového faktoru.
Potrebná je prevencia gastrointestinálnych (aj iných) infekcií a ich dôkladné doliečenie pod dohľadom lekára. Vhodné sú prebiotiká a probiotiká pre podporu bakteriálnej rovnováhy čreva.
Rizikom je aj častá dráždivá farmakoterapia, ako sú antibiotiká, kortikosteroidy, nesteroidné antireumatiká či hormonálna antikoncepcia.
Prevencia vzniku IBD:
vyvážená plnohodnotná strava
dostatok bielkovín a vlákniny v strave
eliminácia rafinovaného cukru v strave
dodržiavanie potravinových intolerancií a alergií
eliminácia každodenného stresu
eliminácia fyzického a psychického vypätia
dostatok regenerácie organizmu
prevencia gastrointestinálnych infekcií
doliečenie infekcií pod dohľadom lekára
užívanie probiotík a prebiotík po chorobe
neodkladanie návštevy lekára pri zdravotnom probléme
Ako sa lieči: Nešpecifické zápalové ochorenie čriev - IBD
Možnosti liečby IBD - Lieky na zápalové ochorenie čreva?
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici v Liberci. Počas výkonu zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid-19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, rehabilitáciu, gynekológiu a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí zdravý životný štýl, cvičenie, písanie a mediálna komunikácia.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
