Skorocel kopijovitý: Aké má účinky a benefity pre zdravie človeka?

Z latinského plantago odvodzujeme podobnosť listov rastliny s plantou, teda ploskou nohy. Pojem lanceolata nás zas dovedie k anglickému slovu lance, teda kopija, alebo žrď.

Kvety skorocelu vyrastajú v klase tvaru oválu a majú biele tyčinky. Korene sú vláknité a merajú 5 - 10 centimetrov. Listy sa líšia od druhu rastliny, vyrastajú v prízemnej rozete. Typické je, že rastlina je mrazuvzdorná a aj v zimnom období si uchováva svoju zelenú farbu.

Ďalším druhom z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae) je skorocel väčší (Plantago major). V čeľadi sa nachádza dovedna 265 druhov. Patria sem aj P. media, P. rugelii s čiernym semenom, P. ovata, teda skorocel svetlý, P. asiatica, ktorý rastie v Číne a iné.

Skorocel je možné nájsť na cestách, lúkach a pastvinách, v priekopách a na vlhkých úhoroch po celom svete. Už z detských príbehov vieme, že si listy skorocelu máme priložiť k malej kožnej ranke.

Troška histórie

V minulosti bol skorocel rozšírený, tak ako v dnešných časoch, tešil sa vynikajúcej povesti.

Zo starohornonemeckého pomenovania skorocelu „wega-rih“ sa dalo vydedukovať, že skorocel bol považovaný za „pána ciest“. Aj v srbskom slove „reiks“ je príbuznosť k latinskému „rex“, teda „kráľ“.

V jednom starom anglosaskom žehnaní z 11.storočia je napísané: „A ty, skorocel, matka rastlín, otvorená k východu, mocná vo vnútri: po tebe rachotia vozy, po tebe na koňoch jazdili páni, po tebe prešli nevesty, nad tebou fŕkali býci. Odolaj tak aj jedu a nákaze a zlu, valiacemu sa krajom.“

Aké má použitie?

Skorocel kopijovitý a skorocel väčší majú rovnaké použitie. Ako liečivina sa používa šťava, list, koreň a semeno.

V prvom rade sa používa skorocel pri ochoreniach dýchacieho ústrojenstva – zahlienenie, kašeľ, dávivý kašeľ, priedušková astma, bol v minulosti indikovaný aj pri pľúcnej tuberkulóze.

Pri ochoreniach pečene a močového mechúra je vhodný skorocel vo forme čaju. Okrem toho bylinka upravuje trávenie (peristaltiku), pomáha pri pálení záhy, tiež pri bolestiach uší, zubov a hlavy.

Skorocel má priaznivý účinok aj na sliznice, chráni pred účinkami žalúdočnej šťavy a tak predchádza tvorbe žalúdočných vredov.

Semeno skorocelu pomáha podľa tradičných liečebných postupov pri tvorbe kamienkov, močových prípadne žlčových, musí sa vtedy užívať v množstve 8 gramov/deň.

V literatúre sa spomína skorocelový sirup a jeho priaznivý účinok na čistenie krvi od splodín a chorobných látok.

Oddávna je bylinka dôležitá v liečbe poranení, malých a väčších rán. Využíva sa to hlavne vtedy, keď nie je nablízku žiadny lekár, ani dezinfekcia. Poranenia môžu byť spôsobené aj hryznutím zvieraťa, aj jedovatého (had), ale tiež bežné rezné rany môžu byť ošetrené pomocou skorocelu.

Skorocel sa tiež osvedčil pri uštipnutí hmyzom.

Čerstvé listy rozmleté v dlaniach, trošku osolené, používajú sa ako obklad pri strume (zväčšenie štítnej žľazy).

Skorocelové listy sú účinné aj pri liečbe pľuzgierov, vzniknutých počas turistiky. Podobne je to aj s vredom predkolenia, ktorý sa vďaka tejto byline vie celkom zhojiť. Masť so skorocelom sa používa tiež pri kožných dekubitoch (preležaninách).

V niektorej literatúre je spomínaný aj priaznivý efekt skorocelu pri eliminovaní nádorového tkaniva.

Účinky skorocelu

• Hojenie rán – protizápalový účinok sa tu kombinuje s protibolestivým a protibakteriálnym, priaznivo vplýva pri hojení vredov predkolenia. Výhodou je presne cielená liečba priložením byliny na postihnutú oblasť. Aj napriek tomu je potrebný ďalší výskum.
• Hepatoprotektívum – zníženie zápalových markerov pri pečeňových poškodeniach, ochrana pred poškodením pečene
• Antiinflamatoricum – protizápalové účinky, účastní sa na imunitných pochodoch, znižuje zápal, hlavne pri chronických ochoreniach je to často-krát žiadúce
• Anticancerogenicum - spomaľuje rast nádorových buniek, je potrebný cielený výskum.
• Digestívum – semeno rastliny obsahuje psyllium, teda druh vlákniny, ktorá uľahčuje vyprázdňovanie stolice. Pomáha tiež pri liečení hnačky a zápalových ochoreniach čreva s ňou spojených.

Skorocel môže byť súčasťou aj chutných čajových zmesí.

Šťava – skorocel spolu so žihľavou a rebríčkom umyjeme a vymačkáme v odšťavovači. Necháme postáť 1 hodinu a užívame po 1 polievkovej lyžici šťavy. Čerstvá šťava sa získava z čerstvých bylín, druhy sú v závislosti od ročného obdobia.

Sirup – 4 hrste čerstvo umytých listov skorocelu pomelieme, kašu zriedime vodou, pridáme 250 gramov včelieho medu a 300 gramov nerafinovaného cukru. Zmes privedieme do varu. Vzniknutú hustú hmotu naplníme do pohárov a sirup uchováme v chladničke.

Semeno – pri litiáze (kamene) užívame 8 gramov semena skorocelu denne, spolu s jednou šálkou čaju.

Tinktúra – 1 – 2 hrste čerstvých lístkov skorocelu zalejeme 40 - 60 % liehom a dobre uzavrieme v uzavierateľnej sklenenej nádobe. Následne necháme na slnku po dobu 2 týždňov. Po uplynutí tejto dobu obsah precedíme a skladujeme v tmavom skle.

Tinktúru užívame najviac malú lyžičku ráno a večer pri chrípke a prechladnutí, pri tráviacich ťažkostiach a podobne. Môžeme ju použiť aj vonkajšie - vyrobiť si pleťovú masku, potierať akné, či bolestivé zuby.

Čerstvé listy aj semená skorocelu môžu byť použité do šalátov a polievok.

Tinktúra, čaj a kapsuly sú voľne dostupné v lekárni.

Masť – voľne dostupná v lekárni, alebo si ju môžeme pripraviť doma. Je vhodná k hojeniu rán, aj zapálených alebo pri vredoch predkolenia a dekubitoch (preležaninách).

Kneippova protireumatická košeľa – behom bylinkovej sezóny nazbierame rôzne bylinky. Okrem skorocelu je vhodný rebríček, harmanček, ďatelina, hluchavka, kostihoj, mäta, materina dúška, prvosienka, podbeľ a fialka. Môžeme pridať aj kvitnúce trávy.

Bylinnú zmes necháme priviesť k varu v 2 litroch vody, scedíme a do odvaru vložíme plátennú košeľu. Potom ju už len vyžmýkame a oblečieme si ju. Môžeme sa zabaliť aj do deky a najmenej hodinu sa vyhrievame v teplej posteli.

Listy sa zbierajú na jar, kedy začne rastlina kvitnúť. Mali by sa sušiť čo najrýchlejšie pri teplote 30 - 50 °C. Semeno sa zbiera počas zrenia za suchého počasia, v období augusta až októbra.

Listy skorocelu môžeme zamraziť a po rozmrazení použiť ako čerstvé.

Listy a semeno môžeme odkladať separovane, najlepšie v tmavých sklenených alebo kovových nádobách, pri izbovej teplote.

Ostatné zaujímavosti

Deti iste poznajú hru „puška“ kedy si vytvoria z klasu a byle skorocelu „zbraň“. Vytvorená slučka zabezpečí, že klas je možné vystreliť. Táto hra bola rozšírená, hlavne u chlapcov, po celom svete.

Tým, že bylinka skorocelu vydrží aj mrazy, stáva sa klások v zimných mesiacoch často potravou pre vtáky.

Tým, že rastlina skorocelu je všade vo svete rozšírená a bežne dostupná, vraví sa niekedy o nej aj ako o burine.

Listy skorocelu obsahujú flavonoidy, terpenoidy, glykozidy a taníny.

P. ovata je používaný na medicínske účely, z jeho semena sa izoluje samotná vláknina psyllium, ktorá má laxatívne účinky.

Nie je žiadna skúsenosť a relevantná štúdia o bezpečnosti skorocelu v tehotenstve a počas kojenia. V tehotenstve a pri kojení ho považujeme za bezpečný, pokiaľ sa neprekročí bežná denná dávka.

Denná dávka je u dospelých 3 - 6 gramov v čaji, u detí do 6 rokov 2 - 4 gramy čaju.

Samotná bylina na liečivé účely sa väčšinou získava z fariem Východnej Európy a častí Holandska.

Vedľajšie účinky skorocelu

Vysoké dávky tejto byliny môžu viesť k pocitom na vracanie (nausea), k zvracaniu, hnačke, opuchu a reakciám na koži.

Môže sa objaviť alergická reakcia na skorocel, ktorá môže vyústiť až do anafylaxie.

V rastline obsiahnutá vláknina môže viesť k vzniku plynatosti, opuchnutiu a pocitu plnosti.

Pri podozrení na predávkovanie, spojené s vyššie uvedenými príznakmi, je nutné vyhľadať lekára. Vedľajšie účinky sa však po požití skorocelu vyskytujú raritne.

Skorocel je rozšírený po celom svete. Rastie aj na cestách, preto dostal pomenovanie „pán ciest“. Je využívaný v liečbe poranení kože, ale aj na správne trávenie.