Aspergerov syndróm: čo to je? Príznaky, príčiny a liečba

Je ťažké ich pochopiť,
oni zase ťažko chápu nás... 
Nepochopení čudáci,
pacienti s Aspergerom.

Aspergerov syndróm je neurovývojová porucha mozgu, ktorá sa na rozdiel od autizmu neprejavuje poruchou reči v pravom zmysle slova, či narušenou inteligenciou.

Prejavuje sa základnou triádou symptómov na úrovni sociálnej interakcie, komunikácie a správania, a predstavivosti.

Napriek tomu sa vyznačuje normálnym inteligenčným kvocientom, v niektorých prípadoch až nadpriemerne vysokým.

V minulosti sa prejavy Aspergerovej choroby radili medzi duševné poruchy.
V roku 2013 bol tento syndróm odstránený z Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM5).
Od roku 2019 je Asperger zaradený v rámci Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) medzi poruchy autistického spektra.
Tvorí samostatnú kategóriu vzhľadom na určité odlišnosti od iných autistických porúch.

Stále však nie je celkom jasný rozsah prekrytia Aspergera s vysoko funkčným autizmom.

Aspergerov syndróm a jeho 3 základné črty výrazne ovplyvňujú:

• spôsob komunikácie pacienta s okolím, 
• znemožňujú mu nadväzovať vzťahy s ostatnými,
• dochádza až k neschopnosti nadväzovať kontakt s inými ľuďmi,
• nerozumie významu slušnosti, zväčša sa správa inak, ako kážu spoločenské normy,
• jednotlivec je často vyčlenený z kolektívu,
• uchyľuje sa k izolácii a k introvertnému spôsobu správania sa,
• je považovaný za čudáka.

Jedinci s Aspergerovým syndrómom vidia, počujú a cítia svet inak, ako bežní ľudia. Ak máte Aspergerov syndróm, máte ho na celý život - nie je to choroba a nedá sa z nej „vyliečiť“.

Aspergerov syndróm sa vyskytuje mnoho častejšie u mužov ako u žien, v pomere 3:1. Vedci sa však domnievajú, že u dievčat môže byť lepšie skryté.

Prečítajte si tiež články v magazíne:
Čo je to Aspergerov syndróm? Život s Aspergerom: Má ho i vaše dieťa?
Poruchy autistického spektra v kocke: Poznáte príznaky?

Je však isté, že za anomálie pravej mozgovej hemisféry môže genetika, akurát nie je celkom jasné, ktoré gény a genómové mutácie sú zodpovedné za vznik syndrómu.
Dôkazom je aj výskyt ochorenia v rodine.

Niektoré zdroje uvádzajú, že môže ísť o poruchu vývoja mozgu počas vnútromaternicového vývoja a nie celkom správnu funkciu mozgových neuromediátorov.

Zaujímavé:
U ľudí s Aspergerom je prítomná zvýšená hladina serotonínu, ktorý prenáša signály v mozgu, tlmí bolesť a ovplyvňuje emócie, pamäť a spánok.
Tiež títo ľudia majú narušenú funkciu tvorby endogénnych opioidov, tzv. hormónov šťastia.

Normálna, až nadpriemerná inteligencia u týchto jedincov často maskuje ostatné symptómy, resp. nikomu by nenapadlo, že tak múdry človek je chorý.

Pacienti majú predovšetkým príznaky, ktoré sa prejavujú v neschopnosti porozumieť verbálnym prejavom (gestá, tón hlasu, výraz a mimika tváre), neschopnosti abstraktne myslieť, avšak vyznačujú sa nadpriemernou inteligenciou a majú bohatú slovnú zásobu.  

Poruchy sociálnej interakcie

Pacienti s Aspergerovým syndrómom sa len ťažko začleňujú do kolektívu. Nemajú okolo seba veľa ľudí, pretože im nerozumejú, a zároveň ľudia nerozumejú im.

Je pre nich typická izolovanosť od okolia, ktorá nie je zámerná.

Veľa z týchto pacientov sa chce začleniť do kolektívu, no v spoločnosti sa necíti dobre, majú nepríjemné pocity, cítia sa iní a nepochopení. Osamelosť u nich vyvoláva smútok, bezmocnosť a progresiu izolácie.

Nechápu tiež správaniu svojho okolia, ich gestikulácii a reči tela. Vyhýbajú sa očnému kontaktu, a taktiež nerozumejú pohľadom ostatných osôb, ktoré sú pre nich nečitateľné.

Stav môže vyústiť až do úplnej straty kontaktov, a dokonca vedie k fóbiám.

Najčastejšie fóbie u pacientov s Aspergerovým syndrómom:

• antropofóbia (strach z ľudí),
• agarofóbia (strach z otvoreného priestranstva),
• autofóbia (zo samoty),
• baktriofóbia (strach z baktérií),
• catagelofóbia (strach z posmeškov druhých ľudí),
• cherofóbia (strach zo zábavy),
• chiraptofóbia (strach z dotykov),
• decidofóbia (strach z rozhodovania sa),
• didaskaleinofóbia (strach z chodenia do školy),
• enosiofóbia (strach z kritiky),
• klaustrofóbia (strach z uzatvorených priestorov),
• ochlofóbia (zo zaľudnených priestorov).

Poruchy reči a komunikácie

Paradoxom je, že pacienti nemajú ťažkosti s rečou, no napriek tomu majú problém s komunikáciou ako takou. Problém nespočíva v reči samotnej, ale v spoločenských aspektoch komunikácie, ktorá úzko súvisí so sociálnou interakciou.

Reč sa u pacientov vyvíja v primeranom veku, majú dobrú slovnú zásobu, rozprávajú plynulo, a preto sa na tento syndróm málokedy príde v detskom veku. Samotná reč je monotónna, pri komunikácii s inými uhýbajú pohľadom.

Väčší problém je komunikácia, nie sú ale schopní začať, viesť a udržať rozhovor s iným človekom, pretože obsah komunikácie sa im zdá nezaujímavý. Naopak dokážu viesť zložitý a detailný rozhovor, pre bežného človeka nepochopiteľný, a to na odbornú tému, ktorá ich zaujíma.

Rozhovor na ich obľúbenú tému je vlastne monológom, pretože ich nezaujíma spätná väzba poslucháča, jeho nezáujem, ani neschopnosť vstúpiť do rozhovoru. Ak sa druhej strane aj podarí zapojiť, nenechajú ho dopovedať, skáču mu do reči a zase vedú monológ.

Ich inteligenčný kvocient (IQ) je na dobrej, až vysokej úrovni, avšak neschopnosť komunikovať s okolím na bežné témy ich činí odlišnými. Okolitý svet ich nevníma ako vysoko inteligentných, ale opak je pravdou.

Ďalším problémom spojeným s komunikáciou je vyjadrovanie a prejavovanie citov voči inej osobe. Málokedy pozorujeme iniciatívu vo vyznaní citov inej osobe, bozku, pohladení, disponujú navonok citovým chladom.

Problém majú aj v chápaní symbolických alebo dvojzmyselných výrazov (metafory, vtipy, sarkazmus, čierny humor). Berú ich doslovne a neraz sú preto zmätení.

Poruchy abstraktného vnímania - predstavivosti

Vnímanie abstraktných vecí je na nízkej úrovni. Vyznačujú sa chudobnou predstavivosťou. Nedostatok predstavivosti je chápaný ako neschopnosť nachádzať alternatívne riešenia nejakého problému.

Nie sú schopní pochopiť kontext ako zdraví ľudia, sú viac zameraní na detaily.

Pre stromy nevidia les...
Pre kvety nevidia lúku...
Pre hviezdy nevidia oblohu...

Silný vzťah k záujmom

Mnohí jedinci s Aspergerovým syndrómom sa intenzívne a veľmi sústredene zaujímajú o určité konkrétne činnosti. Tento záujem často trvá už od skorého detstva. Príkladom je hudba, vlaky, počítače, zbieranie predmetov, štúdium, vedy a mnohé iné.

Pre ľudí s Aspergerovým syndrómom sú tieto aktivity často základom ich pocitu spokojnosti a šťastia.

Citlivosť zmyslov

Jedinci s Aspergerovým syndrómom môžu zažívať nadmernú, ale naopak aj podpriemernú citlivosť na zvuky, dotyk, chute, vône, svetlo, farby, teplotu i dokonca bolesť.

Napríklad zvuky, ktoré sú pre bežných ľudí nenápadné, pre týchto ľudí môžu byť príliš hlasné, rušivé, až neznesiteľné. Môžu byť taktiež fascinovaní svetlom či točiacimi sa predmetmi.

U malého dieťaťa je toto ochorenie takmer nemožné zistiť, resp. vyžaduje to veľa času a neustále sledovanie jeho činností, čo je niekedy prakticky nemožné. Dieťa sa vyvíja a učí normálne, rečové schopnosti nastupujú v primeranom veku dieťaťa.

Prvé odlišnosti si zväčša všimne rodič, alebo učiteľka v materskej škole. Najčastejšie je to práve problém so zaradením sa do kolektívu, izolovanosť, osamelosť. Tieto symptómy sa však dajú vysvetliť rôzne, nie vždy znamenajú ochorenie.

Keďže vedomostne pacienti nezaostávajú, nemusia mať počas štúdia väčšie problémy. Preto ak sa Aspergerov syndróm nezistil u predškoláka, vekom to môže byť čoraz ťažšie.

Anamnestické údaje

Najdôležitejším diagnostickým prvkom je anamnéza. Ide o cielené zisťovanie odlišností na úrovní sociálnej interakcie, komunikácie a predstavivosti jedinca.

Poruchy zistené v oblastiach tejto triády znamenajú u pacienta vysokú pravdepodobnosť, že trpí Aspergerovým syndrómom.

Čo sa týka detských pacientov, anamnestické údaje poskytuje lekárovi, alebo psychológovi zväčša rodič.

Na stanovenie konečnej diagnózy je nutné, aby uvedené prejavy trvali niekoľko rokov, a neboli len výsledkom aktuálneho prežívania pacienta, či nejakej posttraumatickej reakcie.

Neznamená to, že odborník bude teraz pacienta pozorovať dlhé roky, ale znamená to, že berie do úvahy informácie poskytnuté rodinným príslušníkom, alebo inou blízkou osobou spätne.

V rámci diferenciálnej diagnostiky prichádza do úvahy viacero psychických porúch, ktoré môže vylúčiť len odborník z odboru psychiatrie, resp. pedopsychiatrie.

Diferenciálna diagnostika v detstve

U detského pacienta je najväčším problémom pre odborníkov oddiferencovanie Aspergerovho syndrómu od schizoidnej poruchy, pričom hranice medzi týmito dvoma poruchami sú nejasné.

Tieto dve poruchy majú totiž isté spoločné črty a do určitej miery sa symptomatológia prekrýva, pričom schizoidná porucha nemá jasne vymedzené diagnostické kritériá.

Pri oboch sa vyskytuje zvýšená citlivosť, sociálna izolovanosť, nedostatok empatie, bizarné myslenie, zvláštne záujmy, obľuba rutinnej činnosti, excentrické správanie, paranoidné myšlienky, až epizódy s halucináciami a bludmi.

Zaujímavé:
Odborníci sa domnievajú, že existuje vzťah medzi Aspergerovým syndrómom a schizotypnou poruchou u detského pacienta.
Sú aj takí, ktorí sú presvedčení, že ide o jednu a tú istú poruchu.

Diferenciálna diagnostika v dospelosti

Taktiež u dospelých jedincov sa vyskytujú problém s určením správnej diagnózy. Ak sú niektoré symptómy v popredí, môže byť pacient nesprávne diagnostikovaný.

U dospelého jedinca je ťažie vyťažiť anamnézu, pretože niektoré symptómy môže zámerne zamlčať, prípadne si ich nechce priznať ani sám pred sebou.

Najčastejšie sa Aspergerov syndróm v dospelosti zamieňa so schizoidnou poruchou podobne ako u detí, so schizotypnou poruchou, paranoidnou poruchou, či schizofréniou.

Problém u dospelého jedinca je aj oddiferencovanie Aspergerovho syndrómu od ťažšej formy depresie.

Test na Aspergerov syndróm

Existuje viacero kritérií a testov, na základe ktorých je možné vysloviť reálne podozrenie na Aspergerov syndróm. Testy zahŕňajú najtypickejšie prejavy ochorenia, a na základe pravdivých odpovedí môžu odhaliť diagnózu.

Tabuľka - Gilberg a Gilberg test

Tabuľka - diagnostické kritériá/test podľa Szatmariho, Brennera a Nagya

SPET vyšetrenie

Vyšetrenie SPET (single photon emmision thompgraphy) je jednofotónová emisná počítačová tomografia, ktorá využíva gama lúče na zobrazenie vyšetrovanej časti.

Gama kamera, alebo tiež projekcia vie skenovať nie len 3D zobrazenie, ale taktiež úroveň biologickej aktivity v mieste analyzovanej oblasti.

Ide o pomerne novú vyšetrovacou a diagnostickou metódou v nukleárnej medicíne, ktorá je schopná pomôcť pri diagnostike Aspergerovho syndrómu.

Pomocou tohto vyšetrenia je možné preukázať istú morfologickú abnormalitu, ktorí pacienti s Aspergerom majú nesúmernosť stavby mozgových hemisfér. Typicky má pravá hemisféra mozgu inú stavbu ako ľavá.

Najviac sa táto pervazívna porucha osobnosti rozvíja v období puberty a v ranej dospelosti, kedy je človek s Aspergerovým syndrómom prvýkrát v konflikte s okolím a ostatnou spoločnosťou.

Puberta je celkovo zložité obdobie pre všetkých z nás. U pacientov s Aspergerovým syndrómom je ešte zložitejšie, preto ho zvláda ťažšie ako ostatní, pričom sa prejavy predierajú na povrch, začínajú byť výraznejšie.

Možno si všímať sociálnu neobratnosť, poruchy správania a pozornosti, ťažké vytváranie priateľstiev, neobvyklé reakcie na podnety z okolia, obľubu rutinnej činnosti, výbuchy agresivity striedané s plachosťou a iné príznaky.

Vekom sa prejavy miernia, chorý si je vedomý svojich odlišností a snaží sa s tým vysporiadať buď sám, alebo za pomoci psychológa, či psychiatra.

Najčastejšie otázky a odpovede o Aspergerovom syndróme

Pýtate sa...

Čo je Aspergerov syndróm?

- Aspergerov syndróm je neurovývojová porucha, ktorá patrí do skupiny autistických porúch. Jedinci s Aspergerovým syndrómom často prejavujú vysokú úroveň inteligencie a špecifické záujmy. Mávajú ťažkosti so sociálnou interakciou a neverbálnou komunikáciou.

Ako sa Aspergerov syndróm diagnostikuje?

- Diagnostika Aspergerovho syndrómu zahŕňa hodnotenie od špecialistov, ako sú psychológovia alebo psychiatrickí lekári, ktorí posudzujú správanie a sociálne interakcie. Diagnostika môže zahŕňať rozhovory, pozorovanie a štandardizované testy.

- Dôležitou súčasťou diagnostického procesu u dieťaťa sú rodičia.

Aké sú bežné príznaky Aspergerovho syndrómu?

- Príznaky zahŕňajú ťažkosti v sociálnej interakcii, obmedzené alebo opakujúce sa správanie a záujmy, neobvyklú citlivosť na senzorické podnety a problémy s udržiavaním očného kontaktu, alebo čítaním neverbálnych signálov.

Ako sa dá Aspergerov syndróm liečiť?

- Liečba zahŕňa kombináciu terapií, vrátane behaviorálnej terapie, sociálno-zručnostných tréningov a niekedy aj farmakoterapie na zvládanie pridružených symptómov, ako úzkosť alebo depresia. Individuálne prístupy sa môžu líšiť v závislosti od potrieb jednotlivca.

Ako môžu ľudia s Aspergerovým syndrómom zvládať každodenný život?

- Mnoho ľudí s Aspergerovým syndrómom môže viesť plnohodnotný život s príslušnou podporou blízkeho okolia a lekára. Stratégie zahŕňajú štruktúrované rutiny, senzorické adaptačné stratégie a pomoc v oblasti sociálnych zručností.

Ako sa líši Aspergerov syndróm od iných foriem autizmu?

- Hlavným rozdielom je, že ľudia s Aspergerovým syndrómom zvyčajne nemajú výrazné meškanie v rozvoji reči alebo kognitívnych schopností. Ich výzvy sú častejšie zamerané na sociálne interakcie a subtilnejšie aspekty komunikácie.

• Máte doma dieťa, ktorému diagnostikovali Aspergerov syndróm?
• Máte veľa otázok a žiadne odpovede?
• Neviete si rady?
• Nevzdávajte to!

Rada nad zlato znie: Všetko sa dá prekonať správnym prístupom.

Možno to vyzerá banálne, ale práve Aspergerov syndróm je jedným z ochorení, kde správny postoj a prístup rodiča zohráva kľúčovú úlohu.

Rodič je pre dieťa autorita, a niekedy jediná osoba, ktorej naozaj dôveruje. Pacienti s Aspergerom zvyčajne lipnú na jednom z rodičov, pričom ich vzťah k tejto osobe je z ich pohľadu nadštandardný a neobyčajný.

Pokiaľ to situácia dovoľuje, mala by sa mu venovať práve táto osoba. Spravidla ide o matku, avšak môže to byť aj otec, prípadne babička.

Jediné čo treba urobiť, je byť trpezlivý, nájsť si čas a dostatočne sa dieťaťu venovať od útleho veku. Pozornosť a komunikácia s dieťaťom mu uľahčuje komunikáciu s inými ľuďmi, čím mu napomáha prekonať pomyslené bariéry v sociálnej interakcii a vytváraní nových kontaktov.

Avšak, skúseného psychológa nenahradíte!

Aj napriek mimoriadnej snahe rodiča, by ten nemal nahradiť psychológa. Skúsený psychológ pracuje s dieťaťom cielene, pretože má dostatok informácií o danej problematike a zároveň aj o spôsoboch jej zvládania.

Psychológ si obvykle pacienta rýchlo získa, a teda si k nemu vytvorí pozitívny vzťah. Následne je schopný dieťa správne usmerňovať.